Hrudná kosť

Hrudná kosť a hrudný kôš - pohľad spredu. (Gray´s Anatomy, 1918)

Hrudná kosť (lat. sternum) je súčasťou kostry hrudníka. Správny slovenský anatomický názov kosti znie "mostík".

Anatómia

Mostík je podlhovastá, nepárová kosť, ktorej ventrálna časť je mierne konvexná a dorzálna časť mierne konkávna. Je uložená mediálne v prednej časti hrudného koša. Skladá sa z nasledovných častí:

• Rukoväť - manubrium sterni - horná, širšia časť sterna
  • incisura jugularis sterni - vkleslina na hornom okraji manubria v strednej čiare, možno ju nahmatať pod kožou. Zospodu ohraničuje jugulárnu jamku - fossa jugularis.
  • incisurae claviculares - párové vklesliny po bokoch incisura jugularis, tvoria kĺbne plochy pre sternoklavikulárne skĺbenie.
  • incisura costalis I. - pre spojenie s chrupavčitou časťou prvého rebra
  • incisura costalis II. - pre spojenie s chrupavčitou časťou druhého rebra; prechádza aj na telo hrudnej kosti.

• Telo - corpus sterni - je užšie ako rukoväť a približne trikrát dlhšie.
  • planum sternale - predná plocha tela
  • incisurae costales - vykrojenia na laterálnych okrajoch tela hrudnej kosti, pre spojenie s chrupavkami II. až VII. rebra (lat. costa). Úseky medzi nimi sa označujú ako sinus lunati.
• Manubriosternálna symfýza (synchondróza) - symphysis manubriosternalis - spojenie medzi manubrium sterni a corpus sterni, ktoré vytvára dozadu otvorený uhol - angulus sterni. Vo vyššom veku osifikuje a mení sa na synostózu.

• Mečovitý výbežok - processus xiphoideus - je najkratšou a najspodnejšou časťou hrudnej kosti, variabilného tvaru a veľkosti. Môže smerovať dorzálne alebo ventrálne, môže mať ostrý alebo tupý hrot, môže byť rozdvojený a môže mať otvor.
• Xifisternálna symfýza (synchondróza) - symphysis xiphisternalis - spojenie tela a mečovitého výbežku. Vo vyššom veku osifikuje a mení sa na synostózu.

Zadná plocha hrudnej kosti. (Gray´s Anatomy, 1918)

Vývoj a osifikácia

Hrudná kosť má dve vývojové centrá: rukoväť a telo. Rukoväť vzniká medzi kľúčnymi kosťami ako zahustenie mezenchýmu v strednej čiare, ktoré rýchlo splýva s dvomi podobnými centrami po stranách. Dolná časť rukoväte, telo a mečovitý výbežok vznikajú z podĺžnych párových sternálnych líšt, ktoré sa vytvárajú z mezenchýmu predných koncov dopredu rastúcich rebier. Lišty navzájom spájajú rebrá ľavej a pravej strany a neskôr postupne zrastajú smerom zhora nadol.

Osifikácia začína v 5. mesiaci vnútromaternicového vývoja v rukoväti rýchlym splynutím viacerých jadier. V tele sa ich postupne objavuje niekoľko, horné dve sú nepárové, ostatné väčšinou párové. Párove najskôr splývajú vzájomne, neskôr s jadrami nad i pod sebou. Jednotné telo vzniká v období puberty. Posledné vzniká jadro v mečovitom výbežku - až v 3. roku života.

Variácie

• pohlavné rozdiely - u žien je telo sterna v pomere k rukoväti relatívne kratšie
• sternebrae - horizontálne oddelené časti tela sterna synchondrózou
• otvor v tele sterna - následok nedokonalého spojenia sternálnych líšt
• ossa suprasternalia - drobné párové kostičky na hornom okraji rukoväte

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrudná kosť