Preskočiť na obsah

Pravica (politika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pravica je vágne označenie politických skupín, najmä politických strán a politických smerov. Ide o protiklad pojmu ľavica. Vzhľadom na nejasnú definíciu pojmu pravica, na veľa politických názorov a odlišností v programoch jednotlivých politických strán môže byť označenie strany za pravicovú, či ľavicovú predmetom sporov.

Termín prešiel od svojho vzniku vývojom a v rozličných obdobiach označoval rozličné politické smery (skupiny).

  • Pravica v pôvodnom chápaní stojí na strane vyšších vrstiev spoločnosti (pôvodne najmä aristokracie a monarchie, neskôr spravidla bohatých mešťanov a podnikateľov) a obhajuje „ancien régime“.
  • V dnešnom význame slova sa za pravicové pokladajú konzervatívne, kresťanskodemokratické a niektoré liberálne (klasický a neoklasický liberalizmus) politické strany. Pre pravicu je dnes charakteristický individualizmus a odmietanie kolektivizmu. Pravica zastáva názor, že nie je primárnou úlohou štátu zaisťovať materiálny blahobyt občanov, že štát nemá zasahovať do ekonomiky a že materiálna rovnosť občanov nie je nutne žiaducim ideálom[1], pretože snaha o naplnenie týchto úloh nutne vyžaduje obmedzenie slobody. Dôsledkom obmedzenia slobody je v konečnom dôsledku podľa pravicových názorov nižší materiálny blahobyt všetkých občanov.

Vznik a vývoj pojmu

[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie vzniklo na konci 18. storočia v období Francúzskej revolúcie podľa toho, že takto označovaná skupina poslancov sedela v parlamente vpravo. Vpravo sedela najprv aristokracia a monarchisti a teda za daných okolností zástancovia starého poriadku, v neskoršom priebehu revolúcie vpravo sedeli zástancovia bohatého meštianstva a slobodného trhu (takisto teda skôr zástancovia vyšších vrstiev). Vľavo sedeli zástancovia ľudu (spočiatku vrátane meštianstva, neskôr bez meštianstva), a tým pádom za daných okolností zástancovia stále väčších zmien.

V súčasnosti sa často stierajú rozdiely medzi pravicovými a ľavicovými stranami. Veľmi často vládnuce ľavicové strany z dôvodov zabezpečenia ekonomického rastu zavádzajú opatrenia typické skôr pre pravicu a naopak pravicové vlády, hlavne z populistických dôvodov, zavádzajú opatrenia typické skôr pre ľavicu.

Základné črty pravicovej politiky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vyznačuje sa sympatiami k takým princípom, akými sú autorita, poriadok, hierarchia, povinnosť, tradície, reakcionizmus a nacionalizmus.
  • Pravica kladie dôraz na základné slobody jednotlivca (individualizmus) a odmieta kolektivizmus – uprednostňuje práva jednotlivca pred právami spoločnosti.
  • Presadzuje zaručenú ochranu súkromného vlastníctva a slobodu podnikania, to považuje za podmienky nevyhnutné k životu a prosperite spoločnosti.
  • Konzervatívnejšia časť pravicového politického spektra si váži tradície a zvyklosti v občianskej spoločnosti i v kultúre.

Pravicové strany na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

So zastúpením v Národnej rade SR alebo v Európskom parlamente

[upraviť | upraviť zdroj]

Mimoparlamentné strany

[upraviť | upraviť zdroj]

^ Uvedené strany niekedy kritériá pravicových strán nespĺňajú a bývajú označované tiež ako stredové či ľavicové strany.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2007-06-04]. Dostupné online. Archivované 2007-09-28 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy