Preskočiť na obsah

Polónium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Polónium
(polonium)
bizmut ← polónium → astát
Te

Po

Lv
84
Periodická tabuľka
6. perióda, 16. skupina, blok p
polokovy
Vzhľad
striebristý kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (209) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p4
Atómový polomer 168 pm
Kovalentný polomer 140 pm
Van der Waalsov pol. 197 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,0 (podľa Paulinga)
Oxidačné číslo(a) -II, II, IV, VI
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 9,196 kg·dm−3
Teplota topenia 527 K (253,85 °C)
Teplota varu 1 235 K (961,85 °C)
Sk. teplo topenia 13 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 102,91 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 26,4 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) (846) 1 003 1 236
Iné
Kryštálová sústava kubická
Elektrický odpor 0,40 nΩ·m
Tep. vodivosť 20 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 23,5 µm·m−1·K−1
Reg. číslo CAS 7440-08-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 208Po synt. 2,898 r. α 5,215 204Pb
synt.   ε, β+ 1,401 208Bi
 209Po synt. 103 r. α 4,979 205Pb
synt.   ε, β+ 1,893 209Bi
 210Po stopy 138,376 d. α 5,307 206Pb
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému polónium.

Polónium (polonium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Po a protónové číslo 84. Polónium je zriedkavý rádioaktívny prvok, vyskytujúci sa v uránovej rude.

Polónium objavila Maria Curieová-Skłodowská v roku 1898 pri skúmaní rádioaktivity v jáchymovskom smolinci a pomenovala ho na počesť svojej vlasti Poľska. Na získanie 250 mg Po bolo potrebné spracovať vyše 1 000 000 kg smolinca.

Dmitrij Ivanovič Mendelejev predpovedal takýto prvok 38 rokov pred jeho objavením. Polónium je rádioaktívny kov s polčasom rozpadu 138,38 dňa. Vzniká ako člen rádioaktívnych rozpadových radov. Polónium je alfa žiarič.

Vzhľadom na to, že Po má krátky polčas rozpadu, poskytuje značné množstvo energie (140 W na 1 g kovu) a odtiaľ pramení jeho samoohrievacia schopnosť, ktorú majú aj jeho zlúčeniny.

Polónium sa používa ako ľahký svetelný zdroj alebo ako spontánny a spoľahlivý kompaktný zdroj termoelektrického napätia pre kozmické sondy a lunárne stanice.

V roku 2006 zomrel na otravu polóniom 210 Alexandr Litvinenko a z vraždy bol obvinený ruský ex-špión Andrej Lugovoj.[1] Britský fyzik Norman Dombey oznámil vyšetrovateľom, že Litvinenko zomrel po dávke 26,5 mikrogramu polónia.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Pitva Litvinenka bola život ohrozujúca, tvrdí britský lekár
  2. Polónium, ktoré zabilo Litvinenka, vraj mohlo vyrobiť len Rusko

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému polónium
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy