Preskočiť na obsah

Plovdiv (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Plovdiv
Пловдив
mesto
Vlajka
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 42°08′36″S 24°44′56″V / 42,143333°S 24,748889°V / 42.143333; 24.748889
Rozloha 101,981 km² (10 198 ha)
Obyvateľstvo 368 983 (2015)
Hustota 3 618,15 obyv./km²
PSČ 4000
Tel. predvoľba 032
Poloha na mape Bulharska
Poloha na mape Bulharska
Wikimedia Commons: Plovdiv
Webová stránka: plovdiv.bg
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Plovdiv (bulh. Пловдив) je druhé najväčšie mesto v Bulharsku, hlavné a najväčšie mesto Plovdivskej oblasti. Je administratívnym centrom okresu Plovdiv a dôležitým ekonomickým, dopravným, kultúrnym a vzdelávacím centrom.[1]

Mesto sa nachádza vo východnej časti Hornotráckej nížiny na oboch brehoch rieky Marica. Už starý grécky spisovateľ a prozaik ho označil za jedno z najkrajších miest starej Trácie. V súčasnosti sa skladá z dvoch častí, a to zo starého mesta a z nového mesta. Staré mesto sa rozkladá na troch pahorkoch; prvý sa nazýva Nebet Tepe (Strážny pahorok), druhý nesie meno Džambas Tepe (Pahorok umelcov) a tretí Taksim Tepe (Pahorok rozvodí).

Antické divadlo

Mesto bolo pôvodne tráckou osadou, ktorá niesla meno Eumolpias[2]. V roku 342 pred Kr. túto osadu dobyl macedónsky vládca Filip II. a od tých čias sa mesto volalo Philippolis[3] (aj Filippopolis[4][5] či Filipopolis[6][7]). V čase rímskej nadvlády dostalo názov Trimontium[3] (Mesto troch pahorkov) a stalo sa hlavným mestom rímskej provincie Trácia. Z obdobia rímskej nadvlády sa až do dnešných čias zachovalo množstvo stavebných pamiatok (najmä amfiteáter). Stalo sa významným obchodným a kultúrnym centrom na Balkáne a hralo strategickú úlohu pri obrane Konštantínopolu. V období sťahovania národov bolo niekoľkokrát zničené barbarskými kmeňmi. V roku 447 ho zničili Huni a neskôr ho obsadili Slovania a Bulhari.

V období raného stredoveku bolo striedavo v bulharských a byzantských rukách. Na konci 14. storočia sa mesto stalo súčasťou Osmanskej ríše a pod tureckou nadvládou zostalo až do druhej polovice 19. storočia. V čase vznikania novodobého bulharského štátu sa usilovalo o postavenie hlavného mesta a v období národného obrodenia sa stalo významným centrom národného života Bulharov. Po Berlínskom kongrese (1878) sa stalo centrom osmanskej provincie Východná Rumélia a v roku 1885 bola táto provincia zjednotená s ostatným Bulharskom.

Katedrála svätého Ľudovíta (katolícka)

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

K 15. júnu 2013 žilo v meste 366 779 obyvateľov.[8] Prevažnú časť populácie tvoria Bulhari, ale žijú tu aj príslušníci tureckej a rómskej menšiny.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám svätej Nedele (pravoslávny)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. avtori Evgeni Dinchev ... et al.. Пътеводител България. София : ТАНГРА ТанНакРа ИК, 2002. ISBN 954-9942-32-5. S. 138. (Bulgarian)
  2. Ammianus Marcellinus. Leiden : BRILL, 2009. Dostupné online. ISBN 978-90-04-18037-6. S. 95. (po latinsky)
  3. a b NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. Dostupné online. S. 906.
  4. Vojenská história. Bratislava : Vydáva Ministerstvo obrany SR, Vojenský Historický Ústav, 2007. Dostupné online. S. 17.
  5. Školský atlas svetových dejín. Bratislava : Slovenská kartografia, 1979. Dostupné online. S. 24.
  6. RUBIGALLUS, Paulus. Opis cesty do Konštantinopolu a iné básne. Bratislava : Tatran, 1985. Dostupné online. S. 82.
  7. Slovenské pohľady. Martin : Matica slovenská, 2006. Dostupné online. S. 94.
  8. grao.bg

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy