Preskočiť na obsah

Nacionalizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nacionalizmus môže byť:

  • teória a/alebo ideológia a/alebo politika, ktorá kladie dôraz na všetko národné a podľa ktorej najmä má byť národ (alebo etnická skupina) základom spoločenskej organizácie (najmä štátu) a každý národ by ideálne mal mať svoj vlastný štát (opakom sú napr. jednak ideológie zamerané na triedy či vrstvy spoločnosti a jednak občiansky princíp organizácie štátu)[1][2][3][4][5][6][7][8]
  • (i) ideológia a/alebo politika založená na presvedčení o výnimočnosti vlastného národa (podľa niektorých názorov je spojená s xenofóbiou); (ii) vedomie a pocit národa o svojej národnej nadradenosti; (iii) intenzívne národné uvedomenie vyhraňujúce sa voči iným národom (opakom je napr. na jednej strane vlastenectvo alebo národné povedomie a na druhej strane šovinizmus)[1][5][7][9][10]
  • (i) nekompromisné hájenie národných záujmov; (ii) postoj vidiaci hlavný cieľ politiky v presadení záujmu vlastného národa; (iii) ideológia a politika, ktorá háji záujmy celého národa, bojuje proti cudzej nadvláde, centralistickej moci, cudzej moci vo vlastnom národe, štáte, krajine a pod.[11][12][13][14]
  • (i) podpora (alebo úsilie o dosiahnutie alebo ideológia spočívajúca vo vytvorení) politickej nezávislosti (t.j. spravidla samostatného štátu alebo autonómie) pre konkrétny národ, príp. všeobecnejšie pre konkrétne vymedzenú (kultúrnu a pod.) sociálnu skupiny; (ii) vznikajúce národné povedomie národa, ktorý sa chce osamostatniť[15][14][7][16][17]
  • vlastenectvo (synonymum: občiansky nacionalizmus)[5][13][2][18][14][9]
  • (i) vedomie príslušnosti ku konkrétnemu národu (pričom sa môže myslieť aj politický národ)[13][5][19]; (ii) súbor presvedčení a symbolov vyjadrujúcich identifikáciu s konkrétnym národným spoločenstvom[20]
  • v marxizme-leninizme: buržoázny nacionalizmus[21][22][23]
  • pejoratívne: šovinizmus [24][18][14]

Nacionalizmus ako politická ideológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Samotný pojem nacionalizmu je relatívne mladý a pravdepodobne ho prvýkrát použil v 18. storočí Johann Gottfried von Herder. Už od prvých historických zmienok môžeme sledovať nepretržitú snahu ľudí zoskupovať sa na rôznych úrovniach vývoja (rod, kmeň, národ) do spoločenstiev s rovnakými resp. príbuzným prvkami. Boli to predovšetkým spoločný jazyk, etnická príbuznosť, identický historický vývoj, tradícia, osobitný typ kultúry, kolektívne vedomie, či územie. Z toho vyplývalo aj politické a hospodárske pôsobenie národných spoločenstiev v určitom geografickom priestore. Nacionalizmus súčasne nemožno definovať iba z jedného dejinného príkladu – napr. vývoj západoeurópskych národov, v skutočnosti musíme sledovať osobitý vývoj nacionalizmu slovanských, germánskych resp. arabských národov a pod. Nacionalizmus sa objavuje v dejinách ľudstva v rôznych niekedy aj navzájom protirečivých formách (napr. konzervatívny, ľavicový). Jedna forma nacionalizmu ustúpi do úzadia a zrodí sa nová. V každom prípade nacionalizmus aj na začiatku 21. storočia patrí medzi hlavné ideológie dejinného pohybu. [chýba zdroj]

Západná Európa: Anglický národ sa objavil potom, ako anglosaský jazyk splynul s normansko-francúzskym a vznikol anglický jazyk. Na druhej strane, však pojem anglický národ nebol nikdy spájaný s vedomím spoločného jazyka a kultúry, ale príslušnosti k Anglickej korune[25]. Podobne tomu bolo aj vo Francúzsku, kde tomu predchádzalo splynutie fransko-nemeckého a latinského jazyka do jazyka francúzskeho. V Európe ale aj inde vo svete malo na formovanie národnej identity vplyv aj náboženstvo (vzostup nacionálneho cítenia sa zhoduje, čo však nie je pravidlom, s nástupom reformácie, keď sa nadradenosť latinčiny v cirkevných obradoch narušila čoraz častejším nastupujúcim používaním miestnych jazykov). Jazyk ako určujúci znak národného povedomia je však iba jedným z celej rady definujúcich prvkov. Napr. dejiny írskeho národa, ktorý si aj napriek sedemstoročnej britskej nadvláde zachoval svoju existenciu a vybojoval v 20. storočí vlastný štát. Na druhej strane v dôsledku cudzej nadvlády len malá časť Írov v súčasnosti ovláda pôvodný írsky jazyk, ktorý má keltský pôvod.[chýba zdroj]

Nacionalizmus vo svojej výbojnej podobe spôsobil množstvo vojnových konfliktov. V 20. storočí sa vyvinuli extrémne formy nacionalizmu ako nacizmus, fašizmus, frankizmus, a ďalšie, ktoré inšpirovali mnohé hnutia a politické smery vo svete. Na Slovensku to bola najmä Hlinková slovenská ľudová strana.[chýba zdroj]

  1. a b nacionalizmus. In: ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. 1. vyd. Praha : Libri, 1995. 511 s. ISBN 80-85983-11-7.
  2. a b nacionalizmus. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 349.
  3. nacionalizmus. In: Slovník spisovného jazyka českého [1]
  4. nacionalismus. In: Masarykův slovník naučný : lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Zväzok 5. N – Q. Praha : Československý kompas, 1931. 1130 s. S. 8.
  5. a b c d nacionalizmus. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 468.
  6. nationalism. In: CANE, Peter; CONAGHAN, Joanne. The New Oxford Companion to Law. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1306 s. ISBN 978-0-19-929054-3. S. 818.
  7. a b c TLFi [online]. cnrtl.fr, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  8. KOHN, Hans. Nationalism [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  9. a b nacionalismus. In: Velký sociologický slovník. Vyd. 1. Zväzok I A – O. Praha : Karolinum, 1996. 747 s. ISBN 80-7184-164-1. S. 664.
  10. Bundeszentrale für politische Bildung. Nationalismus [online]. bpb.de, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  11. nacionalizmus. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 5.
  12. nacionalizmus. In: Všeobecný encyklopedický slovník. Ed. Ivan Paulička. 1. slovenské vyd. Zväzok M – R. Praha : Ottovo nakladatelství v divízii Cesty, 2005. 1000 s. ISBN 80-7181-708-2. S. 273.
  13. a b c nacionalizmus. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 824.
  14. a b c d nationalism. In: Random House Webster's College Dictionary, 1997, S. 871
  15. nationalism in Oxford -Lexico [online]. lexico.com, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online. Archivované 2020-01-31 z originálu.
  16. nationalism. In: The Oxford Companion to United States History. Oxford : [s.n.], 2004. 985 s. ISBN 978-0-19-508209-8.
  17. Na­ti­o­na­lis­mus, der [online]. duden.de, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  18. a b Definition of 'nationalism' [online]. collinsdictionary.com, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  19. nationalism. In: MAYHEW, Susan. A Dictionary of Geography. Oxford : Oxford University Press, 2015. 546 s. ISBN 978-0-19-968085-6. S. 340.
  20. nationalism. In: DARVILL, Timothy. Concise Oxford Dictionary of Archaeology. Oxford : Oxford University Press, 2008. 560 s. ISBN 978-0-19-157904-2.
  21. buržoázny nacionalizmu. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 287. ; nacionalizmus. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 19.
  22. buržoázny nacionalizmus. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 105. ; nacionalizmus. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 608. ; národ. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 610.
  23. nacionalizmus. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 218.
  24. [2]
  25. Hobsbawm, Eric: Nations and nationalism since 1780

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy