Manínska tiesňava
| Manínska tiesňava | |
| národná prírodná rezervácia | |
 Manínska tiesňava (pohľad z východnej časti)
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Považská Bystrica |
| Obec | Považská Bystrica |
| Pohorie | Súľovské vrchy |
| Súradnice | 49°08′25″S 18°30′23″V / 49,1402°S 18,5065°V |
| Rozloha | 1,1763 km² (118 ha) |
| Vznik | 25.4.1967 |
| Správa | ŠOP - S-CHKO Strážovské vrchy |
| Kód | 346 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Wikimedia Commons: Manínska tiesňava | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Manínska tiesňava je národná prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Strážovské vrchy.
Nachádza sa neďaleko Považskej Teplej, ktorá je dnes súčasťou mesta Považská Bystrica. Bola vyhlásená v roku 1967 s rozlohou 117,63 ha a ochranným pásmom 70,49 ha v geomorfologickej jednotke Súľovské vrchy. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Na území rezervácie platí 4. a 5. stupeň ochrany.
Predmetom ochrany je: Úzky vápencový epigenetický kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických foriem a vzácnou vápnomilnou flórou i bohatou faunou. Rezervácia je využitá ako vedecko-výskumný a turisticko-rekreačný objekt.[1]
Epigenetický prielom bol vytvorený zarezaním sa Manínskeho potoka a rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Veľký a Malý Manín. Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien a bralných útvarov umožňuje výskyt horských druhov a rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na výslnných polohách skalných stien sa nachádzajú teplomilné vápnomilné druhy. V mieste sú horolezecké cvičné terény. Smerom nahor proti prúdu Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza Kostolecká tiesňava.
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Náučný chodník Manínska tiesňava
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1988 bol na priblíženie prírodných krás a zaujímavostí Národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava s okolím vybudovaný náučný chodník. Jeho trasa vychádza z Považskej Teplej (miestna časť Považskej Bystrice), prechádza obcou Záskalie, PR Kostolecká tiesňava k PR Bosmany, prekračuje hrebeň Veľkého Manína (891 m.n.m.) a zostupuje serpentínami po jeho svahu okolo minerálnych železitých prameňov k východnému bodu. Dvanásť zastávok s informačnými tabuľami podáva geologickú, floristickú a zoologickú charakteristiku tejto vysoko atraktívnej oblasti. Prechod celého okruhu trvá cca 3-4 hodiny.[2]
Jilemnického jarná 25-ka
[upraviť | upraviť zdroj]V bývalej škole, v údolí pod obcou Kostolec, učil v rokoch 1932 – 1936 spisovateľ Peter Jilemnický. Na pamiatku pobytu P. Jilemnického v Kostolci poriadajú turisti z Považskej Teplej každoročne v apríli turistický pochod „Jilemnického jarná 25-ka“. Tento pochod je zapísaný aj v medzinárodnom turistickom kalendári IVV. Jilemnického jarná 25-ka patrí medzi najobľúbenejšie a najväčšie turistické podujatia na Slovensku. Už tradične ponúka tri pešie trasy (dĺžky cca 10, 15 a 25 km) a cyklo trasu (cca 60 km). V roku 2018 sa konal jej 42. ročník, vtedy padol účastnícky rekord – 4 537 registrovaných účastníkov.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Manínska tiesňava. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Zaujímavé lokality [online]. www.povazska-bystrica.sk, [cit. 2020-06-19]. Dostupné online.
- ↑ KST Manín | Jilemnického jarná 25-ka [online]. www.manin.sk, [cit. 2020-06-19]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Manínska tiesňava
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Poloha na turistickej mape
- Fotogaléria z Manínskej tiesňavy Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine
- Recenzia z Manínskej tiesňavy
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |