Juhozápadné turkické jazyky
Juhozápadné turkické jazyky (iné názvy: oghuzské jazyky, oguzské jazyky, južné turkické/juhoturkické jazyky, turkménske jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky) sú najväčšia skupina turkických jazykov. Hovorí nimi viac než 110 miliónov ľudí od Balkánskeho polostrova až po Čínu. Oghuz znamená v staroturkičtine 30 v zmysle 30 kmeňov.
Zoznam a delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri v článku turkické jazyky.
Spoločné znaky
[upraviť | upraviť zdroj]- strata začiatočného *h (zachované iba v chaladžštine)
- strata inštrumentálu (zachované iba v jakutčine a chaladžštine)
Unikátne znaky
[upraviť | upraviť zdroj]- vyjadrovanie plozívnej spoluhlásky pred prednými samohláskami (gör- < kör- „vidieť“)
- vynechávanie q/ɣ po ɨ/u (quru < quruq „suchý“, sarɨ < sarɨɣ „žltý“)
- zmena v príslovkovom-gan- na -an-
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Oghuzské jazyky
- Johanson, Lars and Csató, Éva Ágnes. The Turkic Languages. London : Routledge, 1998. ISBN 0-415-08200-5.
- Menges, Karl H.. The Turkic Languages and Peoples. Wiesbaden : Harrassowitz, 1995. ISBN 3-447-03533-1.
|
Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |