Jan Gillar
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Jan Gillar | |
| architekt, urbanista a dizajnér | |
| Narodenie | 24. júl 1904 Příbor, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 7. máj 1967 (62 rokov) Praha, Česko |
| Národnosť | česká |
| Odkazy | |
| Commons |  Jan Gillar |
Jan Gillar (* 24. júl 1904, Příbor, Česko – † 7. máj 1967, Praha, Česko) bol český architekt, urbanista a dizajnér, člen Devětsilu.
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako najstarší z 5 detí. Matka Anna pochádzala z Krásna, otec Josef bol gymnaziálny profesor českého a nemeckého jazyka. Pred prvou svetovou vojnou sa presťahovali do Plzne. Po otcovej smrti v 1918 sa rodina dostala do značných finančných ťažkostí.
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Jan Giller začal roku 1919 štúdium na strednej priemyslovej škole v Plzni, po nej sa zapísal v zimnom semestri na školu architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT v Prahe. V roku 1925 odišiel na Akadémiu výtvarných umení v Prahe k Jozefovi Gočárovi. Gočárova architektonická skupina bola medzi študentmi známa pre slobodu v tvorbe a otvorenosť novým myšlienkam.
Architektonická prax
[upraviť | upraviť zdroj]Pred založením vlastného ateliéru v 1931 ktorý sídlil na smíchovskom Hornom nábreží v dome č. 2 pracoval Jan Giller v ateliéri u Jana Zázvorku, v stavebnej firme Josefa Záruba-Pfeffermanna a príležitostne u Jaromíra Krejcara. Po prevrate vo februári 1948 bola jeho firma zrušená a stavebný ateliér uzavrený. Začal pracovať v Stavoprojekte v Plzni, Prahe a na Slovensku. Od 50. tych rokov pracoval v Študijnom a typizačnom ústave, kde sa sústredil na riešenie typových obytných a občianskych budov.
Počas svojej kariéry prispieval do časopisov: ReD, Stavba, Žijeme, Architektura ČSR. Pôsobil v redakčnom kolektíve časopisu Stavba v rokoch 1928 – 1931.
Činnosť v spolkoch
[upraviť | upraviť zdroj]Jan Gillar bol členom umeleckého zrduženia Deveťsil a pôsobil v jeho architektonickej sekcii ADREV. Bol taktiež členom spoločenstva Levá fronta. Jeho sociálne cítenie bolo určite ovplyvnené osobnou skúsenosťou s ťažkou ekonomickou situáciou po otcovej smrti.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Počas svojej praxe navrhoval obytné i občianske budovy a vnútorné zariadenie. Zdôrazňoval využitie priestoru a svetla: „Žiadna architektúra, iba vymedzený priestor“. Jeho štýl vychádzal z programu medzivojnovej avantgardy a bol ovplyvnený najmä sovietskym konštruktivizmom. Inšpiroval sa aj tvorbou architektov Bauhausu a prácami architektov zo švajčiarskej skupiny ABC. Jeho návrhy boli v tunajších podmienkach priekopnícke svojím funkcionalizmom a odmietaním samoúčelnej dekoratívnosti. Jeho budovy sú funkčne i výtvarne čisté a domyslené aj v interiéroch.
Asi jedinou Gillerovou stavbou realizovanou na Slovensku je Dom lekára s ordináciou na Vajanského ulici 4 v Senici z rokov 1937 – 1938.
Kolektívne bývanie
[upraviť | upraviť zdroj]Zaoberal sa myšlienkami kolektívneho bývania čo najlepšie ilustruje jeho súťažný návrh kolektívneho domu robotníckeho družstva a stavebného družstva Včela[1]. Gillar navrhol riešenie bytov na princípe jedna miestnosť jeden jedinec. Návrh obsahoval variant s dvoma bunkami a spoločnými hygienickými priestormi pre dvoch slobodných jedincov, ako aj variant s rozšírenou obytnou jednotkou s kuchynským kútom a manželskou spálňou.
Obytná plocha pre jednotlivca sa obmedzila na 13 m². Podľa samotného Gillara: „…číslo bolo stanovené podľa realizovaných stavieb francúzskych, sovietskych, a československých. Sovietska, novostanovená a prijatá norma, bola bunka o 9 m štvorcových, ale s väčším komfortom kolektívnych zariadení…“ [chýba zdroj]
V podobnom duchu sa nesie aj jeho experimentálny návrh kolektívnej obytnej kolónie na Ruzyni. Opakujúci sa typ štvorpodlažného pavlačového bytového domu (ktorý preferoval v roku 1930 kongres CIAM) rozvrhol do ortogonálnej siete dopravných tried doplnených o komunikácie pre peších.
Realizované projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Pamätník národného oslobodenia, Žižkov, Praha, 1926 – 1930 s architektom Jánom Zázvorkou
- Malobytové sídliště na Ruzyni, Praha, Česko, 1931
- Francouzské školy, Praha, Česko, 1934
- Nájomný dom, Veletržní 209, Praha, Česko, 1934
- Vila na Babě 1826, Praha, Česko, 1934
- Jedáleň a spálňa B. Brouka, 1935
- Nájomné domy na ulici Družstevní ochoz 1303 – 1307, Nusle, Praha, Česko, 1936 – 1937
- Tři činžovní domy na ulici Vinařská, Střešovice, Praha, Česko, 1938
- Dom Karla Teigeho, Smíchov, Praha, Česko, 1937 – 1938
- Dom lekára s ordináciou, Vajanského 4, Senica, Slovensko, 1937 – 1938
- Interiéry obchodního domu Bílá labuť, Praha, Česko, 1939
- Obytné domy Na Hubálce, Střešovice, Praha, Česko, 1939
- Vila, Nad Bertramkou 2416, Praha, 1939
- Nájomné domy, Za Hládkovem 676 – 680, Praha, Česko, 1939 – 40
- Dom sociálnej starostlivosti, Chotěboř, Česko, 1940
- Dom sociálnej starostlivosti, Pacov, Česko, 1940
- Dom sociálnej starostlivosti na ul. K jatkám, Kostelec nad Černými lesy, Česko, 1939 – 42
- Dom sociálnej starostlivosti na ul. U Včely, Zbráslav, Praha, Česko, 1941 – 1946
- Domov mládeže, Plzeň, Česko, 1949
- Učňovská škola, Plzeň, Česko, 1949 – 1952
Štúdie
[upraviť | upraviť zdroj]- Návrh pre Novú budovu poslaneckej snemovne, Praha, Česko, 1928 – 1929
- Tylovo divadlo, Kutná Hora, Česko, 1928
- Domy s malými bytmi „CIRPAC", Praha, Česko, 1930 s J. Špalkem
- Kolektivizovaný okrsok na predmostí Nuselského mostu „L-projekt", 1930 s P. Buckingem, A. Mullerovou, J. Špalkemň
- Kolektívny dom družstva Včela, Praha, Česko, 1931
- Pavilón ČSR pre Svetovú výstavu v Paríži 1937, 1936
- Krematórium v Kolíne, Česko, 1943
- Kultúrny dom firmy ASO, Olomouc, Česko, 1944
- Gymnázium, Praha, Česko, 1948