Preskočiť na obsah

Baranec (vrch v Západných Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Baranec
vrch
Baranec
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Jamník, Konská, Liptovský Mikuláš
Časť Liptovské Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 2 184,6 m n. m.
Relatívna výška 362 m
Súradnice 49°10′24″S 19°44′27″V / 49,1733°S 19,7409°V / 49.1733; 19.7409
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej z rázc. Žiarska dolina, ústie cez Holý vrch
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Baranec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Baranec[1] (2 184,6 m n. m.[2][3]) je tretí najvyšší vrch Západných Tatier na Slovensku. Dominuje hrebeňu Barance nad Žiarskou dolinou, nad obcou Konská, približne 14 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[4]

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[5] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie mesta Liptovský Mikuláš (k.ú. Svätý Štefan) a obcí Jamník a Konská.[1][6] Najbližšími sídlami sú juhozápadným smerom situovaná Konská a južne ležiaci Žiar, rovnakým smerom sa nachádzajú aj Jakubovany a juhovýchodne aj obec Pribylina.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[4]

Baranec leží v mohutnej rázsoche, ktorá vybieha južným smerom z Plačlivého (2 125 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Nazýva sa podľa dominantného vrchu v jej strednej časti, teda Barance. Mohutný masív je uzlovým vrchom, z ktorého juhovýchodným smerom vedie hrebeň na Malý Baranec (2 044 m n. m.), juhozápadným na Holý vrch (1 723 m n. m.) a menšia rázsocha i na západ. Severozápadné a západné svahy klesajú do Žiarskej doliny, ktorú odvodňuje potok Smrečianka do Váhu, rovnakým smerom odteká voda potokom Trnovec z Trnovskej doliny na južnom úbočí Baranca. Východná časť klesá do Jamníckej doliny, ktorou voda prúdi Jamníckym potokom do Račkovej a Belej. Na severozápadnom úpätí stojí v Žiarskej doline Žiarska chata.[4]

Západne sa nachádza Solisko (1 530 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.) a Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), severne leží Príslop (2 142 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Tri kopy (2 154 m n. m.), Nohavica (2 052 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Sedlοm nad Pustým (1 968 m n. m.) oddelený Smrek (2 072 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Deravá (1 955 m n. m.), východne Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Nižný Ostredok (1 714 m n. m.), Kečka (1 489 m n. m.) a sedlom oddelený Štrbavý (2 144 m n. m.) a južne Malý Baranec (2 044 m n. m.), Mládky (1 945 m n. m.), Holý vrch (1 723 m n. m.) a Stará Stávka (1 299 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[4] Na vrchole sa nachádza betónový pilier s vrcholovou schránkou. Z Baranca spadá na rôzne strany viacero žľabov. Najväčší je južný žľab do Trnovskej doliny, do oblasti Studničky.[7]

Hôľnato-skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka značnej nadmorskej výške a polohe poskytuje výhľad na mnohé vrcholy Západných Tatier, blízke doliny, časť Vysokých Tatier a Podtatranskú kotlinu, pri vhodných podmienkach vidieť aj Oravskú Maguru, Chočské vrchy, Malú a Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Spišsko-gemerský kras, Kozie chrbty a Volovské vrchy.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  7. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy