Antiromán
Antiromán je druh experimentálnej literatúry vyznačujúci sa nekonvenčnou kompozíciou, ktorá je v rozpore so zaužívanými pravidlami písania románu. Niekedy sa pojem „antiromán“ zamieňa s pojmom „nový román“, no antiromán zahŕňa širšie spektrum literatúry.
Znaky
[upraviť | upraviť zdroj]- udalosti sú podávané nechronologicky
- chýba logická nadväznosť
- nejasná téma
- nejasný záver, viacero alternatívnych záverov alebo záver úplne chýba
- postavy nemajú rozvinuté osobnosti, sú bez vnútorného sveta a nevyvíjajú sa
- prázdne strany
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvýkrát bol termín „antiromán“ použitý v roku 1633 francúzskym spisovateľom Charlesom Sorelom, ktorý tým chcel popísať parodický charakter svojho diela „Le Berger extravagant“. Termín sa ale neuchytil, až kým ho v roku 1948 nepoužil francúzsky literárny kritik a spisovateľ Jean-Paul Sartre. V druhej polovici 20. storočia sa pod antirománom začalo rozumieť hociktoré rozsiahlejšie epické dielo, ktoré výrazne išlo proti nastaveným konvenciám písania, štruktúry a kompozície literárnych diel.
Tento žáner sa rozmohol hlavne v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia, ale diela, ktoré sa dajú považovať za antiromán môžeme nájsť i vo vziadelenjšej histórii. Jedným z príkladov antirománu spred dvadsiateho storočia je kniha „The Life and Opinions of Tristram Shandy, Gentleman“ od anglického spisovateľa Laurenca Sterneho z roku 1759.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antinovel na anglickej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |