Vorarlbersko

Vorarlbersko
Vorarlberg
spolková krajina
Vlajka Symbol
Štát	Rakúsko
Najväčšie mesto	Dornbirn
Hlavné mesto	Bregenz
Najvyšší bod	Piz Buin
- výška	3 312 m n. m.
Rozloha	2 601,48 km² (260 148 ha)
Obyvateľstvo	397 139 (1. január 2020)
Hustota	152,66 obyv./km²
Krajinský hajtman	Herbert Sausgruber (ÖVP)
ISO 3166-2	AT-8
Členenie	-
Okresy	0 štatutárnych miest 4 okresy (Bezirk)
Obce	96
– z toho mestá	5
– z toho trhové obce	11
Poloha spolkovej krajiny v rámci Rakúska
Webová stránka: www.vorarlberg.at
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vorarlbersko (nem. Vorarlberg) je najzápadnejšia a z hľadiska rozlohy po Viedni a počtu obyvateľov (po Burgendlandsku) druhá najmenšia spolková krajina. Hlavným krajinským mestom je Bregenz, najväčším mestom je Dornbirn.

V mnohých ohľadoch sa Vorarlbersko odlišuje od zvyšku Rakúska. Hovorí sa tu dialektami hornej a najvyššej alemančiny, ktorých miestne varianty sa súhrnne označujú ako Vorarlberčina (nemecky Vorarlbergerisch). Vorarlbersko má tak omnoho bližšie ku Švajčiarsku a Lichtenštajnsku, pretože tieto dialekty sa (okrem menších jazykových ostrovov v Tirolsku) v zvyšku Rakúska nevyskytujú. Z geografického hľadiska (s výnimkou obce Lech am Arlberg) leží celá spolková krajina v povodí Rýnu, zatiaľ čo zvyšok Rakúska je odvodňované do Dunaja.

Názov

Vorarlbersko vďačí za svoj názov Arlberskému priesmyku

Svoj názov, ktorý sa dá doslovne preložiť ako Predarlbersko, odvodzuje krajinu od Arlberského priesmyku, dôležitú dopravnú spojnicu s Tirolskom a zvyškom Rakúska. Z pohľadu Svätej ríše rímskej a hlavne z pohľadu pôvodného sídla Habsburgovcov v dnešnom švajčiarskom kantonu Aargau sa táto oblasť nachádzala pred Arlberským priesmykom. Ako súhrnné označenie súčasného Vorarlberska sa názov Vorarlberg používa od polovice 18. storočia, samosprávu získalo Vorarlbersko v roku 1861. Meno Arl alebo Arlberg možno v rôznych formách vysledovať až do roku 1218 (Arle, Arlen, Mons Arula, Arlenperge) a je odvodené od hojne vyskytujúcich sa arlenských krov, takzvaných horských borovíc.

Vorarlbersku sa často hovorí Ländle (slovensky Krajinka). Táto prezývka vznikla vďaka porovnávaniu sa s omnoho väčším a zaľudnenejším Tirolskom, od ktorého sa malé Vorarlbersko pokúšalo administratívne oddeliť. V roku 1861 bolo Vorarlbersko konečne povýšené na korunnú krajinu so svojim vlastným snemom. Na ceste k odtrhnutiu od Tirolska nadobudla prezývka značný význam a uchovala si ho dodnes.

Geografia

Všeobecne uznávaná rozloha Vorarlberska sa udáva ako 2 061,67 km². Bez oblasti horného Bodamského jazera, ktorú podľa medzinárodnej právnej teórie kondomínia, prevládajúce v Rakúsku a Nemecku, spoločne spravujú všetky susedné štáty, je rozloha spolkovej krajiny iba 2 596 km².

Krajina sa rozkladá medzi 46°52' a 47°36' s.š., a 9°33' a 10°15' v.d. medzi Bodamským jazerom a alpským Rýnom na západe, Lechtalskými Alpami, Arlberským priesmykom a Verwallským pohorím na východe, pohoriami Rätikon a Silvretta na juhu a oblasťou Allgäu na severe. Hory severne od údolia Klostertal a Arlberského priesmyku sa počítajú medzi severné vápencové Alpy.

Štátna hranica Voralberska je 321 km, z toho:

• 110 km s Nemeckom (Bavorsko) na severe
• 107 km so Švajčiarskom (kantóny Sankt Gallen a Graubünden) na západe a juhu
• 69 km s rakúskou spolkovou krajinou Tirolsko (spolková krajina) Tirolsko na východe
• 35 km s Lichtenštajnskom na západe

Tektonika

Spolková krajina sa nachádza v zóne niekoľkých zlomových oblastí, spôsobených pohybom africkej tektonické dosky pod eurásijskú dosku. Vďaka tomu tu dochádza k znateľným zemetraseniam, a to ako s epicentrami vo Vorarlbersku, tak aj v zahraničí, hlavne vo Švajčiarsku. Tieto zlomové zóny ležia pod Rýnskym údolím a údolím Klostertal, v oblasti jazera Spullersee a tesne pri zemskom povrchu v blízkosti Lechu, a pokračujú ďalej v šmykovej zóne Innského údolia na východ do Tirolska. Asi 2/3 Vorarlberska spadá do zóny nebezpečia 1, západná tretina spolkovej krajiny v Rýnskom údolí spadá do zóny 2 (je možné „občasné veľké poškodenie budov“).

V priemere každých 30 rokov dochádza k silnému zemetraseniu, ktoré vedie prevažne k miernemu poškodeniu budov. V roku 1965 došlo v blízkosti Dalaasu k zemetreseniu o sile 4, v roku 1992 k zemetraseniu o sile 4,3 s epicentrom v blízkosti Feldkirchu a v roku 1996 k dvom obdobne silnými zemetraseniami pod Lechom. V roku 2016 nasledovalo zemetrasenie so silou 3,6 v blízkosti Klösterle. Naposledy začiatkom roku 2018 došlo k dvom zemetraseniam so silou 3,9 vychádzajúcim zo zlomovej zóny pri Spullersee, pričom obe bolo možné pocítiť až v Innsbrucku a Bazileji. V apríli 2018 nasledovalo ďalšie zemetrasenie v oblasti Spullersee so silou 3,1.

Údolia

Údolie Walgau v zime

Hornaté Vorarlbersko je geograficky štrukturované predovšetkým údoliami a ich riekami. Medzi najľudnatejšie údolia patria:

• údolie Alpského Rýna (Rýn / Alpský Rýn)
• údolie Walgau (Ill)

Bregenzský les

Ďalšie údolia a ich rieky sú:

• Montafon (Ill)
• Klostertal (Alfenz)
• Großes Walsertal (Lutz)
• Brandnertal (Alvier)
• Laternsertal (Frutz)
• Leiblachtal (Leiblach)
• Kleinwalsertal (Breitach)
• Lechtal (Lech) v oblasti Arlberského priesmyku
• Silbertal (Litz)

Metropolitné oblasti

Letecká snímka Rýnskeho údolia. Ide o jednu z najhustejšie osídlených oblastí v Európe

Vorarlbersko je rozdelené do niekoľkých veľkých oblastí, ktoré sú väčšinou spojené z hľadiska dopravy či plánovania. Najdôležitejšie z týchto veľkých oblastí je Rýnske údolie, ktoré sa rozkladá od Bregenzu po Feldkirch a je s takmer 240 000 obyvateľmi najväčšou aglomeráciou vo Vorarlbersku. Asi dve tretiny populácie Vorarlberska je sústredená v tejto oblasti na úplnom západe spolkovej krajiny.

Druhou najväčšou oblasťou je Walgau s približne 48 000 obyvateľmi. Ďalšími oblasťami sú Bregenzský les, Montafon, oblasť Bodamského jazera vrátane údolia Leiblachtal a Große Walsertal. Údolie Kleinwalsertal predstavuje geografickú zvláštnosť, pretože nie je dopravne prístupné z Rakúska ale iba z nemeckého Bavorska. Napriek tomu patrí do okresu Bregenz ako jeho svojim spôsobom „enkláva“.

Časť Rýnskeho údolia a menšia časť Walgau sú tak isto súčasťou tzv. Zemské zelené zóny, ktorej hlavným účelom je zabrániť rozrástaniu miest a ponechať priestor pre územné plánovanie budúcim generáciám.

Rieky a vodstvo

Jazero Lünersee

Hlavnou riekou vo Vorarlbersku je Alpský Rýn, ktorý tvorí celú západnú hranicu so Švajčiarskom. Ill je druhá najdôležitejšia rieka a tečie cez Montafon a Walgau, než sa vlieva do Rýna v blízkosti Meiningenu. Ďalšími dôležitými riekami sú Bregenzer Ach a Dornbirner Ach, pretože odvodňujú veľké časti Bregenzského lesa. Jednou z najkratších riek je so svojimi 5,8 km Galina. V pohorí Lechquellengebirge pramení rieka Lech, ktorá tečie severovýchodným smerom do Tirolska.

Najväčším jazerom je Bodamské jazero, podiel Voralberska na celkovej dĺžke brehu robí 11 % (28 km). Ďalšími významnými jazerami sú Lünersee, priehrada Silvretta, priehrada Kops, Vermuntsee, Spullersee, a Formarinsee; všetky tieto priehrady okrem Formarinsee boli upravené pre výrobu vodnej energie. Ešte predtým, než bola postavená priehrada pre elektráreň, bolo Lünersee jedným z najväčších vysokohorských jazier v Alpách. Všetky nádrže sú spravované energetickou spoločnosťou illwerke VKW.

Priesmyky

Priesmyk Furkajoch

Na východe je Vorarlbersko spojené so zvyškom Rakúska tromi priesmykmi, ktoré nie sú celoročne prejazdné, prípadne sú len čiastočne prejazdné. Ide o Arlberský priesmyk, Hochtannberg (ten v skutočnosti spája údolie Bregenzerachtal s horným Lechtalom) a Bielerhöhe v pohorí Silvretta (medzi Montafonom a údolím Paznaun). Flexenpass vytvára spojenie medzi údoliami Lechtal, Klostertal a Arlberským priesmykom.

Tak isto aj vo vorarlberskom vnútrozemí sa nachádza niekoľko priesmykov, ktoré nie sú celoročne prejazdné. Medzi najdôležitejší sa radí Furkajoch, ktorý spája Rýnske údolie cez Laternsertal s vnútorným Bregenzským lesom (mesto Damüls). Dva ďalšie dôležité vnútrozemské priesmyky Bödele (Losenpass, 1 140 m n. m.) medzi Dornbirnom respektíve Rýnskym údolím a Bregenzským lesom a ďalej Faschinajoch, cez ktorý vedie cesta z Bregenzského lesa do údolia Großes Walsertal a ďalej do Walgau.

Dôležité hory a pohoria

Ledovcom obklopený Piz Buin, najvyššia hora Vorarlberska

Vorarlbersko je vďaka svojim početným alpským pohoriam preslávené mnohými lyžiarskymi oblasťami a strediskami. Najznámejším pohorím je Silvretta na juhovýchode krajiny. Nachádza sa tu aj najväčší ľadovec Vorarlberska. Ďalším dôležitým pohorím je Rätikon, ktorý sa taktiež nachádza na juhu krajiny na hranici so Švajčiarskom. Hory prudko klesajú smerom na sever. Na hranici s Tirolskom sa nachádza pohorie Verwall a samotný Arlberg. V Bregenzskom lese sa výška hôr postupne zvyšuje smerom na juhovýchod až do výšky 2 650 m (Braunarlspitze). Známa miestna hora hlavného mesta, Pfänder (1 064 m) na severozápade krajiny, sa týči viac než 650 metrov nad Bodamským jazerom, ale stále je jednou z najnižších hôr v spolkovej krajine.

Vo Vorarlbersku sa nachádza najmenej 1000 pomenovaných vrcholov. Najvyšším vrchom je ľadovcom obklopený Piz Buin s nadmorskou výškou 3 312 m. Ďalšie známe vrcholy sú:

• Zimba (Rätikon), 2 643 m
• Schesaplana (najvyššia hora Rätikonu), 2 965 m
• Rote Wand (Lechquellengebirge), 2 704 m
• Drei Türme (Montafon), 2 830 m
• Drei Schwestern (blízko miest Frastanz/Feldkirch), 2 048 m
• Diedamskopf a Kanisfluh v Bregenzskom lese, 2 090 m
• Große Widderstein (najvyššia hora v údolí Kleinwalsertal), 2 533 m
• Karren v Dornbirne, 971 m
• Pfänder v Bregenze, 1 062 m

Príroda

Vorarlbersko je do značnej miery hornatá krajina. Asi 37 % (97 000 hektárov) jeho povrchu tvoria lesy. Existuje tu tak mnoho chránených oblastí s rôznymi charakteristikami. Takéto oblasti obvykle slúžia na zachovanie a zabezpečenie krásy, jedinečnosti a rozmanitosti prírodnej a kultúrnej krajiny. Požiadavky a predpisy na zriaďovania chránených oblastí sú zodpovedajúcim spôsobom vysoké. Chránená oblasť môže byť charakterizovaná svojou originalitou a môže poskytovať útočisko živočíšnym a rastlinným druhom, ktoré stojí za to chrániť, prípadne sa v nej môžu vyskytovať aj vzácne minerály či fosílie. „Zvláštna scénická krása“ alebo možnosti rekreácie pre obyvateľstvo môžu byť tiež aj dôležitými kritériami. (Tradičné) poľnohospodárstvo a lesníctvo, napríklad rozsiahle obhospodárovanie lúk ako pastvín či zdroje podstielky, je predpokladom pre udelenie zvláštnej ochrany v niektorých chránených oblastiach.

O týchto územiach rozhoduje podľa vyhlášok vláda Vorarlberska a v závislosti na účel a obsah ochrany sú označené ako prírodná rezervácia, európska prírodná rezervácia, chránená krajinná oblasť, chránená časť krajiny, pokojová zóna prírodný park alebo biosférický park.

Existujúce chránené územia vo Vorarlbersku

Biosférický park UNESCO Großes Walsertal

• 39 európskych prírodných rezervácií s celkovou rozlohou 24 132 hektárov (približne 9,3 % rozlohy)
• 25 prírodných rezervácií s celkovou rozloho 14 256 ha (cca 5,5 % rozlohy)
• 9 chránených krajinných oblastí s celkovou rozlohou 4 388 ha (cca 1,69 % rozlohy)
• 3 chránené krajinné oblasti s celkovou rozlohou 584 ha (cca 0,3 % rozlohy)
• 3 oblasti ochrany rastlín s celkovou rozlohou 4 300 ha (približne 1,6 % rozlohy)
• Biosférický park UNESCO Großes Walsertal s celkovou rozlohou 19 231 ha. Na území parku trvalo žije 3400 obyvateľov, a nachádza sa tu približne 180 fariem (40 % z nich je ekologických). Biosférický park nie je úplne uzavretou prírodnou rezerváciou, a dá sa preskúmať mnohými turistickými a cyklistických chodníkoch. Návštevnícke centrum „Biosphärenpark Haus“ bolo vybudované ako vzdelávacie zariadenie a je tu možnosť dohodnúť si prehliadky so správcami parku.
• Prírodný park Nagelfluhkette s celkovou rozlohou 15 410 ha. Tento park je veľkou chránenou rezerváciou medzi Allgäu a Bregenzským lesom. Tiež má tento park vzdelávacie zázemie a strážcovia a správcovia parku sú k dispozícii na prehliadky či workshopy. V informačnom centre „AlpSeeHaus“ sú návštevníkom ucelene predstavené všetky aspekty prírodného parku.

Prírodné krásy a zaujímavosti vo Vorarlbersku

Vtáčie kŕdle v delte Rýna

Jazerá Lünersee (v roku 2019), Körbersee (v roku 2017) a Formarinsee (v roku 2015) boli televíznym publikom a odbornou porotou v rámci televízneho programu „9 miest, 9 pokladov“ vysielacou spoločnosťou ORS zvolené za „najkrajšie miesta v Rakúsku“.

Zimba je jednou z najznámejších horolezeckých vrchov vo Vorarlbersku s výškou 2 643 m nad morom. Keďže tvar hory zo všetkých strán pripomína roh (nemecky Horn), hovorí sa jej aj Vorarlberský Matterhorn. Prístupy k horolezeckým trasám nie sú príliš obťažné, ale samotné trasy by nemali byť podceňované.

Prírodná rezervácia Delta Rýna je najväčšou mokraďovou oblasťou na Bodamskom jazere a je jednou z najdôležitejších oblastí chovu a odpočinku vtákov.

Vresovisko v blízkosti Krumbachu patrí k chráneným oblastiam vďaka ich zvláštnej biologickej rozmanitosti a protipovodňovej funkcii. Je prístupné pre (turistické) vzdelávacie účely s vyznačenou turistickou cestou a je možnosť navštíviť ho aj so sprievodcom. Inštalované informačné tabule vysvetľujú geológiu a históriu rašelinísk.

Jednou z najpozoruhodnejších prírodných zaujímavostí vo Vorarlbersku je Ebnitské údolie s tiesňavami Rappenloch, Alploch a Schaufel, vodnou nádržou Staufensee, tiesňavou Kirchle a divokou riekou Gunzenach/Kobelach. Tiesňavy sú prístupné z Dornbirnu a dá sa nimi prejsť od apríla do októbra, mimo túto dobu je priestor turistom uzavretý z dôvodu padajúcich kameňov.

Politická geografia

Okresy vo Vorarlbersku. Po smere hodinových ručičiek od severu: Bregenz, Bludenz, Feldkirch a Dornbirn

Spolková krajina je rozdelená do štyroch správnych okresov rôznych veľkostí. Každý z nich nesie názov svojho hlavného mesta. Tieto okresy sú (v zostupnom poradí, podľa rozlohy): Bludenz, Bregenz, Feldkirch a Dornbirn.

Okrem týchto správnych okresov existuje päť súdnych okresov, ktorými sú Bezau, Bludenz, Bregenz, Dornbirn a Feldkirch. Všeobecne platí, že každý z okresných súdov má na starosti celý správny okres rovnakého mena. Okresný súd v Bezau, ktorý obstaráva takmer celý Bregenzský les a údolie Kleinwalsertal, zmenšuje obstarávanú oblasť okresného súdu v Bregenze.

Najrozľahlejší okres Bludenz má svoje okresné hajtmanstvo v tamojšom zámku Gayenhofen

Správne okresy
RZ	Okres	Počet obyvateľov (Stav: 1. január 2020)	Rozloha (km²) (Stav: 31. december 2019)	Hustota zaľudnenia (Obyv./ km²)
BZ	Okres Bludenz	64.107	1.287,64	50
B	Okres Bregenz	134.987	863,36	156
DO	Okres Dornbirn	89.912	172,36	522
FK	Okres Feldkirch	108.133	278,31	389
V	Vorarlbersko	397.139	2.601,67	153

Vorarlbersko je rozdelené do 96 nezávislých obcí, ktoré sa rozkladajú na 107 katastrálnych územiach. Päť obcí vo Vorarlbersku má mestské práva (Bludenz, Bregenz, Dornbirn, Feldkirch a Hohenems), ďalších dvanásť sa označuje ako mestys. Hoci mestá Bregenz, Dornbirn a Feldkirch majú požadovanú veľkosť, ani jedno z nich nie je štatutárnym mestom.

Sídlom najvyšších krajinských orgánov, Vorarlberského krajinského snemu a krajinskej vlády je hlavné krajinské mesto Bregenz. Podľa krajinskej ústavy môže krajinský hajtman (úradník) po dobu mimoriadnych okolností nariadiť ich premiestnenie na iné miesto v spolkovej krajine.

História

Najstaršie dejiny

Bregenz, medená rytina (okolo roku 1650)

Prvé známky osídlenia v oblasti dnešného Bregenzu možno datovať do roku 1500 pred Kr. Vorarlbersko bolo prinajmenšom od roku 500 pred Kr. osídlené keltskými kmeňmi Rétov vo vyššie položených oblastiach a Vindelikmi v oblasti nížin, teda v oblasti Bodamského jazera a Rýnskeho údolia. Jedným z podkmeňov Vindelikov, spomínaným historikom Strabónom, boli takzvaný Briganti, ktorí vybudovali osadu známu ako Brigantium v oblasti dnešného mesta Bregenz. V roku 15 pred Kr. bola táto oblasť dobytá Rimanmi, a stala sa súčasťou rímskej provincie Raetie. Rimania z Brigantie urobili dôležitú vojenskú základňu a prístav na Bodamskom jazere.

Nájazdy Alamanov začali okolo roku 260, pričom natrvalo sa tu usadzovali približne od roku 450. S Alamanmi pripadla oblasť Franskej ríše, a od roku 843 bola súčasťou Východofranskej ríše. Oblasť následne spadala pod vplyv Bavorského vojvodstva a zažila niekoľko migračných vĺn z Bavorska a Lombardska. Ako dediči Udalrichingerov, grófov z Bregenzu a ďalších karolínských grófov v oblasti Bodamského jazera, získali okolo roku 1200 vládu v oblasti Bludenzu, Bregenzu a Feldkirchu grófi z Montfortu.

V 14. storočí prebehla Walserovská imigrácia z Horného Valais a Graubündenu (Švajčiarsko), pretože v 13. storočí sa alemanská populácia v Hornom Valais rozrástla natoľko, že bolo nutné aby časť obyvateľstva hľadala obživu inde. Expanzia ďalej na západ však nebola možná kvôli silným Románom (Savojské vojvodstvo), a tak sa presunuli cez východné a južné horské priesmyky do susedných vysokých údolí Vorarlberska a Tirolska.

V období vrcholného stredoveku bola táto nemeckojazyčná oblasť charakteristická množstvom napol autonómnych biskupstiev, kniežactiev a grófstiev (pričom táto situácia pretrvávala viac-menej až do začiatku Prvej svetovej vojny). Od 14. storočia pripadali jednotlivé panstvá Habsburgovcom, ktorí sa snažili zlúčiť svoje územia v dnešnom Švajčiarsku a Rakúsku. Získavanie a zlúčovanie panstiev prebiehalo v nasledujúcom poradí:

• 1363 panstvo Neuburg am Rhein
• 1375 grófstvo Feldkirch
• 1394 panstvo Bludenz a Montafon
• 1397 panstvo Jagdberg
• 1451 polovica grófstva Bregenz
• 1453 súdy Tannberg a Mittelberg
• 1474 grófstva Sonnenberg (Stolníci z Waldburgu)
• 1523 druhá polovica grófstva Bregenz

Početné panstvá v juhozápadnom Nemecku (Freiburg im Breisgau) a v dnešnom Švajčiarsku (Fricktal v neskoršom kantóne Aargau) boli tak isto vo vlastníctve Habsburgovcov, a spolu s Vorarlberskom tvorili tzv. Predné Rakúsko. Až do 17. storočia stal na čele správy habsburských území vo Vorarlbersku krajinský richtár.

Vorarlberské panstvá v roku 1783

V roku 1765, po vymretí grófskeho domu po mužskej línii, pripadlo Habsburgovcom aj grófstvo Hohenems. V roku 1782 pripojil cisár Jozef II. Vorarlbersko k Tirolsku. So zriadením tirolského okresného úradu Vorarlbersko v roku 1786, inštitúcia spravujúca panstvá Bregenz a Hohenems, sa po prvýkrát objavuje moderný názov krajiny – Vorarlberg alebo Vorarlbersko 23. júna 1804 získali Habsburgovci panstvá Blumenegg a Sankt Gerold, skôr vlastnené kláštormi Weingarten a Einsiedeln, a nakoniec v roku 1814 bývalý cisársky dvor Lustenau.

V napoleonskom období medzi rokmi 1806 a 1814 bola oblasť Vorarlberska pripojená k Bavorsku. V tej dobe tu prepuklo niekoľko prorakúskych povstaní. Potom sa, s výnimkou západného Allgäu, časti panstiev Bregenz a Hohenegg vrátili späť Rakúsku. Tým získalo Vorarlbersko svoju súčasnú územnú podobu, naďalej však bolo spravované z tirolského Innsbrucku.

Moderné dejiny

Švajčiarsky plagát hnutia Pro Vorarlberg, propagujúci pristúpenie Vorarlberska (1919)

V revolučných rokoch 1848 – 1849 usilovali obyvatelia Vorarlberska o autonómiu vo forme samostatnej korunnej krajiny Rakúska, k tomu však nakoniec došlo až 26. februára 1861. Rovnako ako všetky korunné krajiny získalo Vorarlbersko vlastný krajinský snem ktorého krajinský výbor slúžil ako výkonný orgán, ale pokiaľ ide o štátnu správu, krajina zostala v kompetencii c.k. miestodržiteľstva v Innsbrucku, ktoré zastupovalo cisára ako krajinského panovníka a cisársko-kráľovskú vládu vo Viedni. Dodnes existujú zvyšky tohto správneho zjednotenia s Tirolskom, napríklad v súdnictve (vyšší krajinský súd v Innsbrucku) alebo v organizácii komôr (architekti, notári).

Po rozpade habsburskej monarchie v roku 1918 Vorarlbersko oddelilo svoju správu od tirolskej. Referendum z 15. mája 1919, ktoré presadzovalo jednanie so Švajčiarskom o pristúpení Vorarlberska ku Švajčiarskej konfederácii, získalo cez 80 % hlasov, ale zlyhalo kvôli váhavej politike (dočasného) vorarlberského krajinského zhromaždenia a švajčiarskej spolkové rady, ktorá nechcela narušiť starostlivo udržovanú rovnováhu medzi jazyky a denomináciami vo Švajčiarsku prostredníctvom ďalšieho kantónu s nemecky hovoriacimi katolíkmi. Ponižujúce označenie Vorarlberska ako kantónu navyše naopak pochádza od oponentov projektu, ktorí boli pre pripojenie k Nemecku ako súčasť navrhovanej spolkovej krajiny Veľké Švábsko, ktorého územie malo byť tvorené Vorarlberskom, bavorským vládnym obvodom Švábsko a územím Bádenska a Württemberska Prípadné pripojenie Vorarlberska ku Švajčiarsku narážalo tiež aj na silný odpor Viedne, štátov Dohody, švajčiarskych liberálov a bolo v priamom rozpore s mierovými zmluvami zo Saint Germain a Versailles. Aj Taliansko bola proti, a požadovalo, aby sa Švajčiarsko vzdalo Ticina, pokiaľ by došlo ku zmenám na jeho východnej hranici. Vorarlbersko sa tak aj cez všetky separatistické pokusy stalo jednou z deviatich spolkových krajín novo vzniknutej republiky ale snahy niektorých zoskupení o pripojenie k Nemecku alebo Švajčiarsku pretrvávali ďalšie desaťročia. Vorarlbersko je teda samostatnou spolkovou krajinou s vlastnou spolkovou vládou a ústavou, ale je aj jedinou rakúskou spolkovou krajinou, ktorá sa vo svojej ústave označuje ako samostatný štát.

Počas tzv. anšlusu Rakúska 12. marca 1938 bolo Vorarlbersko a s ním aj celé Rakúsko de facto pripojené k Nemeckej ríši, a to všetko za hlasného jasania miestnych národných socialistov. Krátko potom, čo sa nacisti dostali k moci, sa Vorarlbersko stalo s Krajinským hajtmanstvom a bolo násilne zlúčené s Tirolskom, čím vznikla ríšska župa Tirolsko-Vorarlbersko. Dňa 15. októbra 1938 nacisti oddelili od Vorarlberska obec Mittelberg, ktorú pripojili k Bavorsku. V roku 1938 žilo vo Vorarlbersku iba veľmi málo Židov. Židovská komunita v Hohenemsu, ktorá tu existovala od 17. storočia, bola násilne rozprášená, a jej členovia boli deportovaný do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Tak isto vo Vorarlbersku, ktoré bolo takmer úplne ušetrené vojnových útrap, si nacistická tyrania a druhá svetová vojna vyžiadala ľudské životy, vrátane ľudí zabitých z rasistických alebo politických dôvodov a tích, ktorí zomreli na frontoch. Krátko pred koncom vojny na jar 1945 miestni vojaci SS strieľali na civilistov, ktorí z okien povešali biele vlajky, keď sa blížili francúzske jednotky.

Po vojne patrilo Vorarlbersko, ktorému bola navrátená obec Mittelberg, od roku 1945 do roku 1955 k francúzskej okupačnej zóne spolu so spolkovou krajinou Tirolsko (okrem Východného Tirolska, spravovaného Britmi). Dňa 15. mája 1955 bola podpísaná Rakúska štátna zmluva, vedúca k odchodu okupačných jednotiek z Rakúska, a Vorarlbersko sa stalo súčasťou plne suverénneho Rakúska.

V roku 1964 sa Vorarlbersko dostalo na titulné stránky novín, potom, čo pokus spolkového ministerstva dopravy pomenovať novú loď menom bývalého spolkového prezidenta Karla Rennera považovala veľká časť obyvateľov Vorarlberska za provokáciu. Vyvolané vášne, živené aj vorarlberskými médiami, vyústili k násilným protestom v lodenici vo Fußachu pri príležitosti krstu lode 21. novembra 1964. Rozzúrený dav nakoniec dosiahol toho, že loď bola pokrstená ako "Vorarlberg". Udalosti vo Fußachu sa od tej doby stali symbolom odporu proti centralistickým snahám rakúskej spolkovej politiky a v diskusiach o federalizme sa na ne dodnes odkazuje.

V rokoch 1999 a 2005 spustošili silné povodne časti Vorarlberska a spôsobily veľké škody.

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vorarlbersko
• Wikislovník ponúka heslo Vorarlbersko

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vorarlbersko na českej Wikipédii.