K wobsahej skočić

Bologna

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Bologna
Bologna na karće Italskeje
Bologna na karće Italskeje
DEC
Wopon
wopon
wopon
Zakładne daty
stat Chorhoj Italskeje Italska
region Emilia-Romagna
metropolowe město Bologna
wysokosć 54 metrow n.m.hł.
přestrjeń 140 km²
wobydlerstwo 387.971 (1. januara 2023)
hustosć zasydlenja 2.771,2 wob./km²
póstowe čisło 40100
předwólba (+39) 051
webstrona comune.bologna.it
Wobdźěłać
p  d  w
44.49388888888911.342777777778

Bologna je uniwersitne město z nimale 400.000 wobydlerjemi na sewjeru Italskeje a stolica regiona Emilia-Romagna. Nadeńdźe so pod Appeninskimi horinami mjez rěkomaj Reno a Savena. Pobrjóh Jadranskeho morja je něhdźe 60 kilometrow zdaleny. Uniwersita w Bologni płaći jako najstarša w Europje a jedna z najstaršich na swěće.

W lěće 2000 bě město jedna z dźewjeć kulturnych stolicow Europy.

Sydlišćo je so prawdźepodobnje w 6. lětstotku do Chrystusa wot Etruskow załožiło. W lěće 191 do Chr. dobychu Romjenjo Bolognu a přetwarichu ju do romskeje kolonije Bononia. W lěće 1088 załoži so Studio, předchadnik dźensnišeje uniwersity. W 13. lětstotku bě Bologna šeste abo sedme najwjetše město cyłeje Europy, po Konstantinoplu, Córdobje, Parisu, Bjenatkach, Florencu a snadź tež Mailandźe. Za tutón čas wojowaštej Bjenatki a Bologna wo nadknjejstwo při italskim brjoze Jadranskeho morja. Wot 1506 hač do 18. lětstotka a znowa po Wienskim kongresu 1815 słušeše město k Cyrkwinskemu statej. Dnja 2. awgusta 1980 zemrěchu při fašistisko-teroristiskim nadpadźe 85 ludźi.

Z Bologny pochadźatej italskej specialiće Tortellini a Mortadella.

Bologna je partnerske město Lipska.

 Commons: Bologna – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy