Diadochovia
Diadochovia sú nástupcovia Alexandra Veľkého, ktorí si medzi sebou v rokoch 322 – 301 pred Kr., počas tzv. vojen diadochov rozdelili Alexandrovu ríšu. Boli to prevažne Alexandrovi spoločníci a generáli, ktorí po jeho smrti najprv dostali na starosť jednotlivé provincie. Pôvodne len ako správcovia území, ktoré mal zdediť Alexandrov syn Alexander IV. Aigos. Ten bol však len dieťaťom a spoluvládca Filip III. Arrhidaios nebol dostatočne silnou osobnosťou, aby ríšu udržal pohromade. Diadochovia sa preto rýchlo zmenili na suverénnych vladárov, ktorí medzi sebou začali bojovať o moc. Tí, ktorí dokázali uhájiť alebo dokonca rozšíriť svoje územia, prijali titul kráľa a založili nástupnícke kráľovstvá a vlastné dynastie.
- Seleukos I. Nikator
- zakladateľ Seleukovskej dynastie.
- Ptolemaios I. Sótér
- zakladateľ Ptolemaiovskej dynastie vládnucej v Egypte.
- Antigonos Monofthalmos
- najstarší a dlhú dobu najmocnejší zo všetkých diadochov, zakladateľ Antigonovskej dynastie.
- Lysimachos
- vládol v Trácii a Malej Ázii, po jeho smrti si kráľovstvo rozdelili Seleukovci a Ptolemaiovci.
- Kassandros
- syn Antipatra, vládol v Macedónii.
- Démétrios Poliorkétés
- syn Antigona, nevládol samostatne žiadnemu väčšiemu územiu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diadochové na českej Wikipédii.