Marketing Kultury: Ako oslovii a udrzai si publikum.

MARKETING KULTURY: AKO OSLOVIT A UDRZAT SI PUBLIKUM

Autor: Maria Tajtakova a kolektiv

Nakladatel'stvo: Eurokodex, Bratislava, 2010

V zivote sa pomerne zriedkavo stretava umelec s ekonomom a este vzacnejsie su pripady, aby samotny umelec mal aj ekonomicke vzdelanie. Autorka publikacie Marketing kultury: Ako oslovit a udrzat si publikum je tento vzacny pripad. Dnes vstupujuca na drahu profesionalnej opernej spevacky, doteraz posobiaca ako docentka na Katedre marketingu Ekonomickej univerzity v Bratislave, predtym aj ako riaditelka marketingu Slovenskeho narodneho divadla.

Umenia a kultura su spojite nadoby. Schopnost tvorit--dusevne pracovat--je vlastna homo sapiens nielen ako jednotlivcovi, ale aj ako skupine. Skupiny radi preberali napady svojich clenov a vytvarali tak z originalneho diela vseobecne znaky svojho rodu. Uplatnenie individuality v spolocenstve formovalo a posilnovalo skupiny. Mnohe vysledky dusevnej prace sa stali beznou sucastou beznej rutinnej prace potrebnej na udrzanie zivota. Tak sa sformovala kultura naroda. Niektore vysledky dusevnej cinnosti si zachovali svoj punc originality a ojedinelosti a tak sa udrzalo umenie.

Homo sapiens ma aj dalsiu vlastnost--definuje vlastne potreby, ci uz potreby na prezitie alebo na svoj osobny rozvoj. Potreby su odrazom jeho pocitov. Pocity a potreby je mozne uspokojovat roznymi formami, v sucasnosti su k dispozicii miliony produktov. Kultura sveta sa vypracovala do stavu, kedy na uspokojovanie beznych potrieb je k dispozicii nekonecna ponuka materialnych produktov. Pre niektore pocity vsak netreba materialne produkty, najma ak ide o momenty, ktore si chce clovek dlho uchovat, ktore su jeho vyznamnymi milnikmi v zivote. Vtedy je vhodne siahnut po umeni.

Kultura a umenie kracaju spolu dalej so spolocenstvami ludi. A preco treba spajat kulturu a umenie s ekonomickymi nastrojmi? Dovod je velmi prozaicky. Kultura aj umenie su tiez produkty, ktore maju sice svoje specificke vlastnosti a hoci ich spolocenske aj umelecke kruhy nerady spajaju s podnikanim, kultura aj umenie su zavisle od penazi. Obidve kategorie vytvaraju plnohodnotne produkty, mnoho krat podstatne zlozitejsie ako sa vyrabaju velke serie urcene na bezny konzum. Co je vytvorene, je urcene na uzivanie. Spojit tvorcov s publikom je specificky proces, vymykajuci sa beznej spotrebe.

Autorka si podrobne vsima rozne javy v procese tvorby kulturnych statkov a hlada cesty, ako pomocou trhovych nastrojov vytvarat pre kulturu a umenie publikum s atributmi vlastne a stale. Chape vyvoj kultury a umenia v tej forme, do akej sa vyvinuli a su k dispozicii v sucasnosti, a pokusa sa aj o mierny pohlad "za roh", teda smerom do buducnosti. V svetle reflektorov marketingoveho mixu ci marketingoveho vyskumu trhu sa aj kultura a umenie zlahka zbavuje svojho tajomneho plasta a stavaju sa pre manazerov kultury a umenia priehladnejsie a uchopitelnejsie. Co sa da vidiet, merat a chapat, to sa da aj riadit. Preto obava, zeby marketing ponizoval kulturu a umenie na bezny konzum, nie je na mieste.

Spotrebitel si dnes moze vyberat, ako bude minat svoje zdroje--cas, majetok a peniaze. Je v extremnom tlaku vsestrannych ponuk a o vybere sa moze rozhodovat uz nielen v obchode, ale aj na ulici, v praci, doma ci pri relaxe. Ak by sme chapali kulturu a umenie ako nieco, co samo od seba pride k svojmu adresatovi, asi by sme museli postupne na tieto dusevne naplasti rychlo zabudnut. Cesta k spotrebitelovi vedie cez stale dokonalejsi trhovy mechanizmus, ktory by uz mohli priliehavejsie premenovat na "trhovy kybernetizmus". Kto sa doteraz pri ocakavani uspechu v biznise spoliehal na principy paky, kladky alebo kyvadla, musi definitivne opustit vlastivedne muzeum a vstupit do virtualneho divadla digitalneho a technologickeho sveta sucasneho marketingu. Aj to ma svoje fyzikalne pravidla, su vsak nastavene na rychlost svetla a v tejto rychlosti sa pohybuju vsetci sucasni ucastnici trhu.

Preto je uz sotva myslitelne, ze sa niektora ludska aktivita, urcena na uzivanie ludmi, udrzi nad vodou a dokaze plavat bez sofistikovanej navigacie. Aktualna publikacia ma priniest spravny druzicovy signal do prostredia, kde sa zatial pouziva klasicky kompas. Najma v nasich stredoeuropskych koncinach, kde este pomerne casto chapeme kulturu a umenie ako oltarnu sviatost a bojime sa ju co i len na chvilu priblizit k diabolskym hram trhu. Pritom sa cudujeme, ako nam pod rukami chradne a straca sa, ako sa nasa kultura najma westernizuje a pod tlakom inych kultur deformuje. Ak sa tak deje, tak iba preto, ze este stale nechapeme kyberneticky princip trhu 21. storocia. Aj nasa kultura a umenie je jeho sucastou a preto, mame iba dve moznosti, podobne ako maju iba dve moznosti firmy posobiace na trhu--bud na trhu sme, alebo nie.

Odporucanim aj zelanim autorky--umelkyne aj ekonomky--je, aby nasa kultura a nase umenie prezilo. K tomu potrebuje svoj marketing kultury.

Ing. Peter Filo, PhD.

Ekonomicka univerzita v Bratislave

Obchodna fakulta

Katedra marketingu

Article Details

Printer friendly Cite/link Email Feedback
Author:	Filo, Peter
Publication:	E+M Ekonomie a Management
Date:	Jan 1, 2011
Words:	755
Previous Article:	Mezinarodni Finance.
Next Article:	Forest roads locating based on AHP and COPRAS-G methods: an empirical study based on Iran.