Content-Length: 154551 | pFad | https://sk.wikipedia.org/wiki/Skype

Skype – Wikipédia Preskočiť na obsah

Skype

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skype

Logo
Základné informácie
VývojárSkype Technologies
Posledná aktuálna verzia12.10.572.0 (Windows),
8.12.0.2 (OS X),
8.11.0.4 (Linux),
8.12.0.2(Android),
8.12 (iOS),
2.1 (Symbian),
1.4.0.7 (BlackBerry OS),
1.3 (Windows Phone) (11. december 2017 (Windows), 6. december 2017 (OS X), 22. november 2017 (Linux), 6. december 2017 (Android), 6. december 2017 (iOS), 2. februára 2012 (Symbian), 2. februára 2011 (BlackBerry OS), 1. augusta 2012 (Windows Phone))
Operačný systémMultiplatformný
Typ softvéruP2P/VoIP/VideoHovor/
Instant messaging
LicenciaFreeware

Pozri aj Informačný portál

Skype je komunikačný peer-to-peer program od spoločnosti Skype Limited (dnes ho už ďalej vyvíja Microsoft Skype Division), umožňujúci prevádzkovať internetovú telefóniu (VoIP). Jeho autormi sú Niklas Zennström a Janus Friis, tvorcovia populárneho softvéru Kazaa. Umožňuje hlasovú komunikáciu medzi jeho užívateľmi podobne ako cez klasický telefón, ako aj iné služby, napríklad komunikáciu prostredníctvom posielania krátkych správ, t. j. chat. Sídlo spoločnosti Skype Limited, ktorú vlastní Microsoft[1], je v Luxemburgu.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné služby ako telefonovanie, instant messaging a zasielanie súborov v rámci siete Skype sú poskytované zdarma.

SkypeOut je platená služba umožňujúca telefonovať do tradičných telefónnych sietí.

SkypeIn umožňuje prijímať prostredníctvom Skype hovory z tradičných telefónnych sietí. Momentálne sú prideľované iba čísla zo štátov USA, UK, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Hongkong, Poľsko, Švédsko a Švajčiarsko (a teraz už aj Dominikánska republika,Čile,Nový Zéland a Rumunsko). Každý používateľ môže mať

Skype Voicemail

[upraviť | upraviť zdroj]

Skype Voicemail je platená služba, ktorá poskytuje hlasovú odkazovú schránku.

Skype je kritizovaný za používanie proprietárneho protokolu namiesto otvorených noriem ako H.323, IAX, alebo SIP, čím znemožňuje ostatným poskytovateľom interagovať so sieťou Skype. Samozrejme sú na to jasné obchodné dôvody, keďže to chráni zisky zo služby SkypeOut pred konkurenciou. Obmedzenie v návrhu Skype je také, že Skypeové klienty, ak majú neobmedzený prístup do sieťového pripojenia, sa stanú supernódmi. Tieto supernódy držia spolu sieť peer-peer a poskytujú dátový routing pre tých, čo sú za reštriktívnymi firewallmi. Nanešťastie, tieto supernódy môžu zahlcovať značné množstvo pásma. Aj z tohto dôvodu niektorí sieťoví poskytovatelia, ako napríklad univerzity, zakázali Skype. Na konferencii Black Hat Európe 2006 bola prezentovaná správa tretej strany, analyzujúca bezpečnosť a metodológiu Skype.[2]Tá analyzovala Skype a dospela k nasledujúcim postrehom:

  • Veľké používanie anti-debugových techník (používa sa na zabránenie vývoju alternatívnych klientov, nástrojov na hackovanie)
  • Významné používanie zatemňujúceho kódu (spomaluje reverzné inžinierstvo, menej popisu o tom, čo programový kód robí interne vykonateľnému súboru)
  • Neprestáva komunikovať v sieti dokonca aj pri nečinnosti (aj pre nie-supernódy. môže sa používať pre NAT traversal)
  • Slepá dôvera k hocičomu ďalšiemu v Skype
  • Schopnosť vybudovať paralelnú Skypeovú sieť
  • Nedostatok súkromia (Skype má kľúče na dešifrovanie sessions)
  • Pretečenie zásobníkovej pamäte v Skype
  • Skype sťažuje uplatňovať (firemnú) bezpečnostnú politiku
  • "Nie je spôsob vedieť, či sú/budú zadné dvierka"

Ďalšou kritikou Skype-u je filtrovanie obsahu. Aj keď je dostupný pre väčšinu operačných systémov, neexistuje žiadna verzia pre Palm OS ktorý sa dosť používa v mobilných zariadeniach ako Treo 700p. Skype je silne kritizovaný v Linuxovej komunite kvôli chybám a meškaniam v Linuxovej verzii [2] Archivované 2007-10-11 na Wayback Machine.

Právne a politické aspekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Skype čelí výzvam z dvoch hlavných právnych a politickým smerov - výzvy na jeho duševné vlastníctvo, a politické obavy vlád, ktoré chcú uplatňovať viac formálnej kontroly nad aspektmi svojich telekomunikačných systémov. Technológia Skype-u je proprietárna a uzavretá vonkajšiemu preskúmaniu. Nevie sa, do akej miery môže potencionálne narúšať patenty a vlastnícke práva iných strán. Nie je preto nerozumné očakávať právne výzvy od tretích strán ohľadom otázok duševného vlastníctva.

Konkurencia a alternatívy

[upraviť | upraviť zdroj]

Open source alternatívy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ekiga: Slobodná aplikácia, ktorá podporuje oba protokoly, H.323 aj SIP, audio a video. Ekiga bola predtým známa ako GnomeMeeting. Zatiaľ funguje na rozličných Linuxových systémoch. Zatiaľ nebola vydaná žiadna verzia pre Microsoft Windows, ale k dispozícii je fungujúci snapshot.
  • Kiax: VoIP aplikácia založená na IAX.
  • PSI: Súčasná beta verzia má protokolovú podporu pre Google Talk.
  • Switchboard: Slobodný VoIP applet, ktorý funguje z webovského prehliadača. Funguje na Windows, Mac, Linux, a akejkoľvek platforme s Javou. Nie je nutná žiadna inštalácia.
  • Tapioca: Obsahuje podporu pre Google Talk.
  • WengoPhone: Slobodná VoIP aplikácia založená na otvorenej norme SIP.

Closed source alternatívy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • amiciPhone: Bezpečná peer-to-peer VoIP aplikácia
  • Google Talk: Populárna služba, ktorú poskytuje Google
  • Gizmo Project: Closed source VoIP aplikácia založená na otvorenej norme SIP a používa SRTP medzi klientmi. Teraz ponúka zadarmo hovory do pevných/mobilných sietí do viac než 60 krajín
  • iCall: Closed source bezplatná VoIP aplikácia založená na otvorenej norme SIP a poskytujúca zadarmo hovory z PC v USA a Kanade.
  • Jajah: Alternatíva kde nie sú potrebné žiadne slúchadla s mikrofónom, žiaden download, žiadna inštalácia a žiadne širokopásmové spojenie. VoIP hovor sa aktivuje medzi dvomi normálnymi telefónmi(musíte mať však predplatený kredit).
  • Secure Shuttle Transport (SST): Bezplatný šifrovací softvér s bezpečným posielaním správ vrátane VoIP a videa. Funguje na PC bežiacich na Windows 98 alebo vyšším.
  • Raketu: VoIP služba, ktorá kombinuje komunikáciu, informácie a zábavu. Jej integrovaný multi-messenger umožňuje komunikáciu s kontaktmi z AOL Instant Messenger, ICQ, MSN Messenger, Google Talk, Yahoo Messenger a Skype.
  • SightSpeed: Bezplatná video a hlasová hovorová služba podporujúca Mac & Windows. Tiež umožňuje telefonovanie do a z pevných/mobilných sietí.
  • Parlino: VoIP sieť založená na protokole SIP (otvorená norma), zavedená spoločnosťou Parlino S.A.
  • Vbuzzer: VoIP softphone a služba ako aj aktívny presadzovateľ otvorenej normy SIP
  • VoipBuster: VoIP aplikácia ponukajúca 300 minút/týždeň hovory zadarmo na pevné linky v mnohých krajinách, vrátane EU, USA, Austrálie, atď.
  • VoipStunt: VoIP aplikácia ponúkajúca 300 minút/týždeň hovory zadarmo na pevné linky v mnohých krajinách, vrátane EU, USA, Austrálie, atď.
  • Zfone: Riešenie Phila Zimmermanna (vynálezcu PGP) na šifrovanie VoIP (SIP) sessions, protokol publikovaný ako návrh IETF. [3]
  • TipicIM: Bezplatná VoIP aplikácia, Videocalling založený na XMPP a Speex audio kodeku
  • [ClosedTalk]®: Bezpečný VoIP softvér oslobodený od CE-Infosys pre Obchodné/Osobné použitie. Funguje na PC bežiacich na Windows 2000/XP. [ClosedTalk]® odhaľuje útoky 'človeka v strede' tým, že zobrazuje krátku bezpečnostnú správu na oboch obrazovkách volajúcich pre porovnanie.[4]
  • BT Communicator: VoIP služba od British Telecom (BT plc.)[5]
  • ICQ

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. http://pocitace.sme.sk/c/5886261/microsoft-kupuje-skype.html
  2. Philippe BIONDI and Fabrice DESCLAUX. Silver Needle in the Skype [online]. blackhat, [cit. 2006-03-02]. Dostupné online.
  3. [1]
  4. http://www.ce-infosys.com/CeiNews_getClosedTalk.asp
  5. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2006-12-17]. Dostupné online. Archivované 2006-12-18 z origenálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]








ApplySandwichStrip

pFad - (p)hone/(F)rame/(a)nonymizer/(d)eclutterfier!      Saves Data!


--- a PPN by Garber Painting Akron. With Image Size Reduction included!

Fetched URL: https://sk.wikipedia.org/wiki/Skype

Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy