Metro (podzemná železnica)
Metro alebo podzemná (rýchlo)železnica je súprava ľahkých vozidiel (podobných električkám) prevádzkovaná v mestskej hromadnej doprave pre rýchlu prepravu cestujúcich v meste. Súpravy sú napájané z koľajníc, alebo z trolejového vedenia. Metro zabezpečuje rýchlu a plynulú prepravu, pretože väčšinu trás jazdí pod zemou a je úplne nezávislé od ostatnej dopravy. Jazdí v tuneloch a na špeciálne upravených dráhach. Metro má zriadené nástupišťa v ktorých sa nachádzajú automaty na lístky, kávu a odpadkové koše, často sa stretneme aj s bezpečnostnými kamerami alebo varovaniami pred vstupom na koľajnice, pokiaľ sú z nich súpravy napájané. Vývoj a výstavba metra stále ide dopredu a tak v sa mnohých mestách stanice stavajú, alebo prerábajú na moderné miesta na ktorých sa prejavuje moderná architektúra ku ktorým neodmysliteľne patria aj moderné súpravy.
Prvé metro bolo spojazdnené v roku 1863 v Londýne.
V Česku v Prahe sa metro prevádzkuje od roku 1974. Na Slovensku metro nepremáva, aj keď sa o tom uvažovalo v Bratislave a v roku 1988 sa aj začalo stavať, nikdy sa však nezrealizovalo.
Rýchlosť metra je cca 80 km/h.
Pražský vozidlový park je zložený zo súprav R1, M1, 81-71, 81-71M a Ečs. Ich výrobu a vývoj uskutočňovali české závody Ečs, ČKD a Škoda. Väčšina z nich bola dodaná v 70. rokoch. V Prahe je metro nosným systémom MHD a po električkách je najpoužívanejšie. Metro k rýchlemu pohybu využíva vzhľadom na veľké dĺžky súprav množstvo elektromotorov, tie sú riadené tyristorovou výzbrojou.
Rekordy
[upraviť | upraviť zdroj]
- najstaršie metro – Londýn, Spojené kráľovstvo (článok) – otvorené 10. januára 1863
- najväčšie metro – Moskva, Rusko
- najmladšie metro – Čchang-ša, Čína – otvorené 29. apríla 2014
- najmenší počet staníc – Los Teques, Venezuela – 3 stanice
- najväčší počet staníc – Paríž – 470 staníc
- najkratšia trasa metra – Serfaus, Rakúsko (článok) – 1,28 km
- najdlhšia trasa metra – Soul, Južná Kórea – 563,7 km
- najdlhšia linka metra - Linka 1, Valencia, Španielsko - 95,2 km
- najkratšia linka metra - Tünel, Istanbul, Turecko - 573 m
- stanica s najväčším počtom prestupov na inú linku - Stanica Atlantic Avenue – Barclays Center, New York, USA - 9 liniek - 2, 3, 4, 5, B, D, N, Q, R
- najväčší počet liniek – New York, USA – 24 liniek + 1 linka metra na Staten Islande + 4 linky metra PATH
- najpoužívanejšie metro[1] - Tokio, Japonsko - 6 307 390 ľudí za deň (2010)[2]
- najmenej používané metro - Serfaus, Rakúsko (článok) - 2300 ľudí za deň[3]
- najhlbšia trasa metra - Pchjongjang, Severná Kórea (článok) - medzi stanicami Puhung a Yonggwang 110 m[4]
- najhlbšia stanica metra - Kyjev, Ukrajina (článok) - stanica Arsenalnaya, 105,5 m[5]
- najjužnejšie metro – Buenos Aires, Argentína - najjužnejšia stanica: Plaza de los Virreyes, 34° 38′ 34.9″ J
- najsevernejšie metro – Helsinki, Fínsko - najsevernejšia stanica: Mellunmäki, 60°14′21″S
- najvýchodnejšie metro vzhľadom ku 180. poludníku - Sapporo, Japonsko - najzápadnejšia stanica: Šin-Sapporo, 141° 28′ 20.9″ V
- najzápadnejšie metro vzhľadom ku 180. poludníku - Vancouver, Kanada - najvýchodnejšia stanica: Letisko YVR, 123° 10′ 42″ Z
- mesto s najväčším počtom metier - Tokio, Japonsko; New York, USA; Bangkok, Thajsko - 3 metrá
- oblasť s najväčším počtom metier - Veľké Tokio, Japonsko - 15 metier
- krajina s najväčším počtom metier - Japonsko - 32 metier
Stanica nedokončeného "bratislavského metra" v Petržalke - svetadiel s najväčším počtom metier - Ázia - 85 metier
- kontinent s najväčším počtom metier - Eurázia - 145 metier
- celkový počet - 183 metier.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Stavba Londýnskeho metra v roku 1861 -
Stavba Brescijského metra -
Metro v Los Teques – červená ani zelená linka nie sú postavené -
Linky a stanice metra v New Yorku -
Metro v Catania -
Mapa Šanghajského metra -
Mestá s metrami -
Mapa krajín s metrami
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Subways [online]. MTA.info. Dostupné online. Archivované 2013-02-11 z origenálu. (anglicky)
- ↑ 東京地下鉄 [online]. train-media.net. Dostupné online. (japonsky)
- ↑ U-Bahn in Serfaus [online]. feirenwohnung-serfaus.at. Dostupné online. Archivované 2014-10-21 z origenálu. (nemecky)
- ↑ 平壤的表情：你不知道的朝鲜 [online]. news.163.com. Dostupné online. (čínsky)
- ↑ The world’s deepest subway stations [online]. . Dostupné online. (anglicky)[nefunkčný odkaz]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Metro (podzemná železnica)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]| cestná |   | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| koľajová |
| ||||
| vodná | |||||